Kde bolo tam bolo,
za siedmimi horami,
ani za siedmimi dolami,
ani sa tam piesok nelial
ani voda nesypala,
tam kdesi na lúkach,
pod strechou jedného veternéhopaneláčika,
kde všetky telefónne čísla
začínali osmičkou,
žili ona a on.
On veliký, ona maličká.
Presne ako v rozprávke.
Žili v láske, z lásky, spolu, sami.
A tak sa jedného dna rozhodli,
že sa poobhliadnu ešte po niekom ďalšom.
To by už bolo predsalen o niečo veselšie,
aj karty by si mohli zahrať,
aj hlasovať by sa konečne dalo
a preto stále vyzerali z balkóna,
či predsa len nenatrafia na niekoho,
kto by im padol priamo do oka.
A nelenili. Na hniezda ikarusov vylepili inzeráty,
hľadáme dakoho, kto bude s nami, aby sme nebolisami
a netrpezlivo čakali čo sa bude diať.
Muž, ktorý sa napokon prihlásil nechal na seba dlhočakať.
A keď zbadal velikého, okamžite sa pustil dostrašného revu.
Maličká mu síce dala najesť anapiť,
čím sa trochu upokojil, ale iba nachvíľu.
Ten chlap akoby padol z neba.
Vôbec nevedel čo sa patrí.
Všetko mu bolo treba strčiť až pod nos.
Ani karty nehral a pri hlasovaní vždy všetkýchrázne prekričal.
Po istom čase sa dokonca velikému zazdalo,
že chlapík páli za maličkou!
A ani maličká v tom nebola celkom nevinne
a vtedy sa prihlásil veľký čiernykocúr.
Ale to už.... spíš?
Přidat komentář
Vypsat všechny