Zodraný dažďom
Richard Müller
Baal (1995)

zodraný dažďom
tvár od slnka čierna
lúpežný vavrín ten ksicht akozberňa
zabudol si mladosť ako kabát v šatni
zostali len sny a modré ne­bo nad ním
vy ktorí ste sem
zostúpili z pekiel
už v pôrodniciach smiech vás asi prešiel
mali ste len pekne zostať v lonách matiek
nevediac že ži­vot je len plač anárek
on plaví sa
po moriach plných liehu
bez matky v srdci nenávidí nehu
prekliaty až po smrť vzdáva sa v tom boji
kde je tá krajina kde žiť za to stojí?
v pekle je doma
na adrese starej
v raji -tam smrdí bičujú ho stále
občas sníva o čistinke v háji -hladný
kde nič nie je len to modré nebo nad ním
zodraný dažďom
tvár od slnka čierna
lúpežný vavrín ten ksicht akozberňa
zabudol si mladosť ako ka­bát v šatni
zostali len sny a modré nebo nad ním