Nadávanie publiku
Richard Müller
Baal (1995)

publikum! chceš vedieť kto si- vážené a milé publikum? ja ti to poviem! sihlúpe vyparárdené stádo ktoré semprišlo hltať, hnilé a vyvetranémyš­lienky! hľa koho tu vidím ! kopumeštiakov vypchaných pajácov čovo­ňavkami zakrývajú smrad tých čolezú iným do zadku! vidím tu paničky sumelým chrupom! hysterické učiteľky! koľkoscvrknutej kože a prefar­bených vlasov? koľkoligotavých plešín! čím si ichleštíte páni? koľko ka­pustnýchhláv ktoré by som najradšej poskákal veď vnich aj tak nič nie je! to si ty - vážené amilé publikum ! treba ťa biť ! šokovať !ty to totiž miluješ! treba ťa ošťaťplným prúdom rovno medzi oči a ty začnešvzdy­chať - ešte ešte ešte ešte!treba ti napľuť do ksichtu lebo si masochista!prišlo si lebo chceš aby sme ta tu týralistrčili ti hlavu do plného hrnca divadelnej krvistínali imaginárne hlavy ! alebo aby sme ti siahli podko­šeľu a zľahka šteklili po sadle!či ti máme siahnúť inde ? priamo napo­hlavie? aj to vieme : ty na to vždyskočíš! lebo také si a budeš -vážené publikum! panoptikum kariéristovnúl a drobných plazov zopár milencov čo sanemá dnes večer kde milovať vy všetci tučumíte z tej tmy a keď poviem hovno prasknete odsmiechu! keď poviem láska - zacítite ju azač­nete vzdychať! choď do kelu publikum ! toty brániš konvenciu nevieš prehltnúťžiadnu zmenu nenávidíš hlbšiemyšlienky to ty si pochovalo všetky avantgardy anajlepších mužov umenia to ty si špinavýmigamba­mi vypískalo všetkých čo chcelizmeniť tento svet ! nenávidím ta! buďvôľa tvoja - publikum